Dejiny Európy – po našom
...alebo tajné dejiny Slovákov
Dejiny sú ako úhor. Myslíš si, že ich držíš pevne v rukách a.........aha, vykĺznu sa ráčia si to nasmerovať úplne iným smerom. Tak je to aj s dejinami Európy, o ktorých si vyznamenaní žiaci a vyklonovaní historici myslia, že všetko sa stalo tak, ako sa stalo. A predsa, cesty božie sú nevyspytateľné. Ľudia po nich od nepamäti chodia, utekajú, poniektorí sa a vracajú, a po čase sa zdá, že tak to bolo odjakživa. Verejne musím priznať, že nebolo. Ževraj Perikles len tak mirnix-dirnix postavil Atény? Alebo Galileo len tak sám od seba utrúsil, že sa tá oná predsa len krúti? Za každým víťazným pokrikom vojsk a vojvodcov, boli tí, ktorí to všetko ako sa hovorí po našom zmenežovali. Drobní nenápadní, pracovití a vera bohu aj bohabojní....... nuž akosi sa mi to ťažko derie z pera.....Slováci. Už je to vonku. Uf, prisahám, dalo mi to zabrať. Veď viete, dnes len tak do sveta vypustiť myšlienku, aj keď o jej genialite nepochybujem, je nanajvýš nezodpovedné. Predstavte si, historici musia začať písať dejiny odznova, románopisci si musia svoje diela znova prečítať, nehovoriac o maliaroch, ktorí svoje dejinné scény musia hlava-nehlava premaľovať. Veď čo, aspoň bude veľa roboty a dnes ide najmä o to. Najlepšie z toho vyjdú žiaci a študenti, ktorí sa nebudú musieť aspoň dva roky učiť dejepis. Dva roky prázdnin, to je jasná perspektíva.
Vôbec si nemyslím, že to budem mať jednoduché. Sám som si naložil na chrbát náklad, ktorý meria niekoľko tisícročí a stovky príbehov, o ktorých sa doteraz mlčalo. A prečo? Lebo išlo o nás, národ holubičí, tisíc rokov utláčaný a zámerne zbedačovaný, národ vynálezcov, mysliteľov, experimentátorov a novátorov. Že sa takými nevidíte, keď sa pozriete do zrkadla? Tak potom buď nie ste Slováci, alebo nie ste roduverní, odpadlíci, ktorí zahodili svoje najsvätejšie právo na sebaurčenie. Tak konečne si seba určite a vydajte sa spolu so mnou na cestu európskej identity, ktorej konštruktérmi a staviteľmi boli, sú, a budú, aj keď tomu len málokto verí, Slováci.
Prvý príbeh sa začal písať veľmi dávno. Všade bolo veľmi zima, lebo sa nikde nekúrilo, a zbedačené prvé kmene opíc, ktoré namiesto toho, aby sa držali vysoko v korunách stromov, začali chodiť po zemi a ešte k tomu na dvoch nohách. Taká zima vie z opice spraviť aj človeka. Vedci sa doteraz nazdávali, že to bol pracovný nástroj, ktorý vytvoril človeka. Tento historický omyl je zjavný práve pre túto neznesiteľnú zimu. Načo by mali pracovný nástroj, keď sa od zimy nedalo nič robiť? Bolo to niekde pod Kilimandžárom v Nepále a tam je ešte aj dodnes ukrutne zima. Podľa dochovaných pozostatkov v objavenom prehistorickom obydlí, aj tento objav má na konte Slovák Icom Picom, sa tieto opice akosi dostali ku slivkám. Tie skysli a na obedňajšom slnku sa z nich len tak vypálila akási priesvitná tekutina. Predčlovekovia, alebo skoroužnieopice mysliac si že to slivky pustili žilou a vyteká z nich voda, začali slivky olizovať. A bolo. Vtedy ešte nikto nevedel, že keď skysnuté slivky vypálite vznikne čo? Áno SLIVOVICA. A to bol aj prvý výkrik poopice, ktorá sa na druhý deň vyspala z opice a zobudila sa ako človek. Slivovicáááááááá... dralo sa mu z hrdla, z ktorého sa ešte šíril zápach, ale čo to hovorím, vôňa omamného moku, ktorý ešte ako poopičiak chľastal večer v jaskyni a ráno sa zobudil ako človek. A dnes bude niekto tvrdiť, že človek sa po slivovici stáva opicou. Figu borovú! Z opice sa slivovicou stáva človek, a basta.
Rekonštrukcia tejto udalosti ešte dodnes pretrváva ako rituálne správanie Slovákov, ktorí jaskyňu vymenili za krčmu, kde doteraz vyvolávajú svojich predkov .
Ako to bolo ďalej? Ale veď sa neponáhľajte. Historici mali na to niekoľko storočí, ak nie tisícročí, aby dali dokopy nepravdivé dejiny víťazov. My, zástupcovia serióznej historickej vedy, budeme postupne odkrývať dejiny Európy, ktorá si len myslí, že nás prijala. Je to vlastne naopak, Slováci pozvali zvyšok Európy k sebe, prapôvodným obyvateľom poloostrova, ktorý nazvali EURÓPA.
Pokračovanie nabudúce.
Ľubo Belák, február 2006
Komentáre