Kedysi boli totiž vzácnejšie. Keď prišiel farebný televízor, my, čo sme nemali na Tuzex, sme maturovali na ruskom Rubíne. Farby síce prezentoval na úrovni nevydarených veľkonočných vajec, ale bolo ich zas viac, lebo keď sa napríklad hokejista s modrou prilbou pohyboval (a to sa stávalo dosť často), modrá čiara ešte hodnú chvíľu monitorovala celú jeho trasu až kým ho nevystriedali.
Aký skvost je posilňovač bŕzd v aute, som si uvedomil až na Kréte, kde mi požičali malého Inda značky Maruti, ktorého bolo možné zastaviť len tak, že som sa poriadne zaprel do pedálu i do volantu a na chvíľu tuším aj vstal zo sedadla.
Milan Markovič
Prvé stretnutia s klimatizáciou v letných horúčavách boli tiež čímsi výnimočným a nechápal som tých, čo ju nemali a poletovali v prievane kabínou. Tento vynález však vychutnávam vždy len do prvej bronchitídy, potom sa mi už nezdá až taký úžasný.
Chirurgické zákroky už vykonáva robot, a podobný japonský plecháč sa dokonca zjavil na býčích zápasoch nielen ako toreador, ale aj v úlohe býka! Čítal som to. V aréne pribudne lomozu a škrípania kovu, namiesto krvi potečie olej a Španieli si prídu na svoje.
Dnes už vlastne ťažko povedať, čo považovať naozaj za novinku. Určite to nie je mobil čo fotografuje, ani rádio čo poumýva riad. Dnes už človeka máločo prekvapí. Jedine že by sa povedzme tri-štyri dni nevyskytla nijaká novinka...
Komentáre